Aquila

Teória tvrdiaca, že sa vtáci vyvinuli z dinosaurov, sa prvýkrát objavila už v prvej polovici devätnásteho storočia. Prispeli k tomu jednak skameneliny pravtáka archeopteryx ("staré krídlo") ktoré sa našli v Nemecku.

Aby však bolo možné túto teóriu dokázať, paleontológovia potrebovali nájsť článok spájajúci dinosaurov a vtákov. Prvý objav opereného dinosaura bol oznámený v roku 1996. Vedci si však nedokázali poradiť s takzvaným "časovým paradoxom", nájdené pozostatky boli totiž mladšie ako archeopteryx.

Tím čínskych paleontológov pod vedením profesora Sü Singa oznámil, že sa mu podarilo objaviť opereného dinosaura preukázateľne staršieho ako bol archeopteryx, ten žil na Zemi v období vrchnej jury teda okolo 145 - 150 miliónov rokov pred našim letopočtom..Nad samotnú triedu vtáky (Aves) je dnes „nadsunutá“ skupina Avialae, ktorá tvorí akýsi prechod ku nevtáčím dinosaurom. Avialae je názov pre skupinu zvierat zvyčajne známu ako vtáky. Je synonymický so všeobecne používaným názvom Aves, ktorý sa však dnes v paleontológii používa v oveľa užšom zmysle. 

Skameneliny sa našli v hornine starej 151 až 161 miliónov rokov, ide teda o preukázateľne starší druh ako sú vtáci patriace do rodu archeopteryx. Skamenelina dinosaura čeľade Troodontidae pochádza z okolia Ta-si-šanu zo severovýchodnej čínskej provincie Liao-ning, kde sa našli predošlé nálezy operených dinosaurov.

Maniraptora tvorí s Arctometatarsalia a niekoľkými primitívnymi formami skupinu operených dinosaurov, Coelurosauria, ktorú radíme do skupiny dravých dinosaurov Tetanurae. Samotná Maniraptora pozostáva z dvoch z dvoch hlavných podskupín:Oviraptoriformes a Eumaniraptora („pravé maniraptory“, nikedy nahrádzané termínom Paraves, ktorý síce nie je synonymom, má však takmer rovnakú pozíciu).

Therizinosauria

Therizinosauria, pomenovaná podľa rodu Therizinosaurus, boli malé až obrovské operené dinosaury, vyzerajúce ako kríženec leňocha a pštrosa. Mali malé hlavy s bezzubýmizobákmi a malými zubami, dlhé ohybné krky, mohutné predné končatiny s veľkými pazúrmi, kratšie zadné končatiny so štvorprstými chodidlami (štvrtý prst sa i m znovu zväčšil pre zväčšenie stability chôdze) a krátky chvost. Panva terizinosaurov smerovala dozadu, čím uvolnila miesto rozľahlej tráviacej sústave potrebnej pre spracúvanie rastlinnej potravy, ktorou sa azda živili. Rovnako však posunula ťažisko celej ich postavy. Terizinosaury chodili napriek krátkemu chvostu po dvoch zadných končatinách, pričom chrbát nenosili horizontálne, ale viac vertikálne – podobne ako človek. Terizinosaury žili v blízkosti riek a veľkými pazúrmi mohli vyhrabávať podzemné časti rastlín (najmä počas sucha) alebo zastrašovať dravcov. Šlo o operené dinosaury, pričom najdlhšie perie mali na ramenách a chvoste (doložené pri rode Beipiaosaurus).

Therizinosauria je, okrem primitívnych foriem, tvorená nadčeľaďou Therizinosauroidea, do ktorej radíme dve čeľade vyspelých terizinosaurov: Therizinosauridae a Alxasauridae.

Oviraptorosauria

Oviraptorosauria predstavovali malé až stredne veľké operené dinosaury postavou a výzorom značne podobné moriakovi. Perie mali najdlhšie na predlaktiach a konci chvosta, kde tvorilo akýsi vejár – azda pestro sfarbený u samcov a vhodný na predvádzanie. Vyznačovali sa výraznou tendenciou k skracovaniu chvosta, pričom niektoré formy si dokonca nezávisle od vtákov vytvorili kosť typickú pre krátkochvosté vtáky –pygostyl. Mali kratšie hlavy s tupým bezzubým zobákom a čeľusťami, na ktorých bola badateľná tendencia k bezzubosti. Takto boli oviraptorosaury schopné konzumovať ako mäso, tak rastlinnú potravu. Niektorým sa vyvinuli na podnebí rohovinové výrastky, ktorými ich majitelia drvili schránky mäkkýšov. Niektoré nálezy naznačujú, že oviraptorosaury chránili potomstvo a strážili znášku vo dvojici.

Oviraptorosauria pozostáva z čeľadí Avimimidae (napr. Avimimus), Caudipteridae (napr. Caudipteryx), Oviraptoridae (napr. Oviraptor,Citipati) a Caenagnathidae (napr. Chirostenotes).                                                              Dve posledne menované vytvárajú nadčeľaď Caenagnathoidea.

Deinonychosauria

Deinonychosauria je sesterská skupina vtákov, hoci je možné, že vtáky dokonca zahrňuje. Bola zastúpená dinosaurami s celým telom pokrytým perím a s pomerne veľkým, dobre vyvinutým mozgom. Výzor primitívnych foriem Eumaniraptora (napr. rod Pedopenna) svedčí, že priamy predok všetkých deinonychosaurov a vtákov žil na stromoch, mal krídla ako na predných, tak i na zadných končatinách a zrejme dokázal plachtiť vzduchom. Neskoršie druhy zliezli druhotne na zem, kde sa z nich vyvinuli aj viac než šesťmetrové dravce.

Deinonychosauria sa delí na dve podskupiny – Dromaeosauroidae aTroodontidae. Blízka príbuznosť Dromaeosauridae s Aves je známa už dlho, no príbuznosť s Troodontidae bola zistená prednedávnom, lepšie povedané znovu zistená, keďže podobný model bol predložený už začiatkom 80. rokov minulého storočia. Až zarážajúca je vzájomná podobnosť primitívnych zástupcov všetkých troch podskupín, kým vyspelé formy sa navzájom, najmä vďaka odlišnému životnému štýlu, výrazne odlišovali.

Dromaeosauridae

Dromaeosauridae predstavovali skupinu malých až veľkých ľahšie stavaných teropodov, ktorej niektorí zástupcovia žili na stromoch a možno aj lietali (Microraptor). Vyspelejšie formy sa vyznačovali meravým chvostom a nadmerne veľkými pazúrmi, najmä značne vyvinutým pazúrom druhého prstu zadných končatín. Nadmerne veľký pazúr mali v pomere k telu väčší ako troodony. Podobne ako príbuzné troodony ho držali nad zemou, aby sa neotupil. Meravý chvost pomáhal jeho majiteľovi prudko meniť smer behu a udržať si rovnováhu počas ráňania obete na jej chrbte. Dromeosauridy boli trúfalé zvieratá, ktoré sa aj osamote pustli do väčšej koristi (Velociraptor – Protoceratops). Dokázali rýchlo behať, hoci len na krátke vzdialenosti – viac im ich pomerne krátke nohy nedovolili. Niektoré formy, akoDeinonychus, zrejme lovili v skupinách.

Troodontidae

Troodontidae boli malé až stredne veľké štíhle dravce podobné dromeosauridom. Mali nízke pretiahnuté čeľuste s množstvom malých zubov, veľké oči a zväčšený pazúr druhého prsta zadných končatín. Tento pazúr nosil jeho majiteľ nad zemou, aby sa neotupil. Troodony ako napríklad Troodon boli podľa všetkého samotárske nočné a rané dravce, poľujúce predovšetkým na malé zvieratá ako napr. cicavce.

Vďaka veľkým očiam videli dobre aj v tme. Počas kriedy postupne nahradili primitívnejšie „celury“, teda primitívne malé coelurosaury typu ornitolesta. S klasifikáciou týchto teropodov boli značné problémy až do objavu rodu Sinovenator.

Sinosauropteryx bol 1,4 metra dlhý, primitívny vtákovitý dinosaurus. Výzorom predstavoval typického malého dravého dinosaura - mal nadmerne dlhý chvost a relatívne malú hlavu. Výskyt stôp primitívneho, srsti podobného peria (tzv. „protoperie“) na jeho skameneline svedčí, že nielen vtáky, ale aj primitívne niektoré dinosaury disponovali telom pokrytým perím. Toto perie však neslúžilo na let, na to bolo príliš primitívne, ale pravdepodobne len na udržanie stálej telesnej teploty. V minulosti boli vznesené viaceré námietky, či pozostatky naozaj zachytávajú odtlačky primitívneho peria, žiadne z nich však neboli akceptované. Sinosauropteryx žil pred 120 približne miliónmi rokov, nájdený bol v Číne.

Compsognathus bol malý vtákovitý dravec, často považovaný za najmenšieho dinosaura(Microraptor, Caenagnathasia a Parvicursor však boli ešte menší). Známy je z kompletných pozostatkov. Žil pred približne 150 miliónmi rokov, nájdený bol v Nemecku,Francúzsku a možno aj v Portugalsku.

 Štíhly Compsognathus patril medzi primitívnecelurosaury hojné koncom jury a začiatkom kriedy. Zachovalé kostrysvedčia, že dĺžka tohto dinosaura sa pohybovala v rozmedzí 70 až 140 cm. Vyznačoval sa pomerne nízkou, pretiahnutou lebkou, krátkymi prednými končatinami pravdepodobne len s dvoma prstami, dlhými zadnými končatinami a dlhým chvostom. V mnohých smeroch pripomínal archaické vtáky do takej miery, že jeden jedinecarcheopteryxa, ktorému chýbali odtlačky peria, bol amatérskym zberateľom považovaný za jedinca rodu Compsognathus.

 Compsognathus mal pravdepodobne telo pokryté primitívnym perím podobne ako jeho blízky príbuzný Sinosauropteryx. Niekedy sa argumentuje, že nemal perie, pretože sa nezachovalo na skamenelinách, pričom jedinci rodu Archaeopteryx, nájdení v tých istých sedimentoch, majú perie vždy zachovalé. V prípade archeopteryxa sa však zachovali len veľké perá chvostu a predných končatín, nie menšie pokrývajúce telo. Zároveň sa nezachovali ani odtlačky kože, ktoré by svedčili v prospech šupinatej kože u kompsognata.

Nedávny nález príbuzného rodu Juravenator, ktorý žil v podstate po boku kompsognata obsahoval aj odtlačky šupinatej kože zo strednej časti chvosta. Minimálne na tejto časti tela teda operený nebol. Je tak možné, že niektoré vtákovité dinosaury druhotne stratili perie na niektorých častiach tela, podobne ako niektoré dnešné vtáky.

 Compsognathus obýval ostrovy tvoriace dnešnú strednú a západnú Európu. Obýval malé púštne ostrovy typické trpaslíčími formami dinosaurov (napr. Europasaurus), alebo väčšie západné zemské masy, ktoré sa vyznačovali väčšou faunou, ktorá pripomínala severoamerickú alebo africkú z rovnakého obdobia. Medzi jeho korisť patrili rôzne maléplazy (jeden jedinec mal kostru jašterice rodu Bavariasaurus na mieste, kde sa nachádzal žalúdok), prípadne aj samotného archeopteryxa. Zrejme nepohrdol krabmi, alebo zdochlinami, ktoré vyplavilo more.

Jedovatý predok vtákov

 Počas druhohornej kriedy žil v Číne dinosaurus, malý príbuzný známeho velociraptora, ktorý mal tesáky s bočnou ryhou a v lebke anatomické štruktúry ako isté jedovaté hady a jaštery. Je to prvý známy jedovatý predok vtákov.                                       

 Velociraptor bol ľahko stavaný mäsožravec, dva metre dlhý vtákovitý dinosaurus z čeľade Dromaeosauridae.

Dva metre dlhý velociraptor mal dlhú nízku lebku, v nej asi 30 ostrých zakrivených zubov, predné končatiny, dlhé zadné končatiny s veľkým otáčavým pazúrom a meravý chvost. V minulosti bol zamieňaný s rodom Deinonychus, čo je dôvod, prečo kreatúry zobrazené vo filme Jurský park, hoci sú označované za velociraptory, v skutočnosti oveľa viac pripomínajú deinonycha. Žil pred 80 až 72 miliónmi rokov, nájdený bol v centrálnej Ázii, konkrétne v Mongolsku, Číne a Rusku.