Vo väčšine európskych štátov sa stretávame s významným problémom ohrozovania vtáctva, ktoré spôsobujú elektrické vzdušné vedenia. Príčiny ohrozenia, ktorého dôsledkom sú zranenia a úhyny rádovo miliónov vtákov, sú vyvolané dvoma faktormi - nárazmi vtákov do vodičov ako neprirodzených bariér a preskokom elektrického napätia, ktoré vtáky usmrcuje. Najvyšší podiel vtákov usmrtených preskokom elektrického napätia majú na svedomí konštrukcie 22 kV elektrických vedení, ktoré sú najrozšírenejším typom vzdušných vedení a križujú prakticky celú voľnú krajinu. Len na území Slovenska je funkčných asi 30 000 stĺpov so smrtiacimi konštrukciami. Vysoká mortalita a charakter zranení nájdených vtákov vyslúžil 22 kV stĺpom prezývku „stĺpy smrti“. Vtáky, a najmä dravce, s obľubou využívajú predovšetkým vodorovné prvky konštrukcií s rovinným usporiadaním nosičov elektrických nadzemných vedení. K zraneniam prevažne s následkom smrti, alebo s trvalým poškodením funkčnosti orgánov dochádzapo dosadnutí vtáka do kritickej blízkosti elektricky aktívnych častí vodiča. Kritická vzdialenosť nemusí byt konštantná a nebezpečné účinky elektrického napätia môžu mať vyššiu pôsobnosť vo vlhkom počasí. Kovová konzola a železobetónová konštrukcia stĺpu má pod vplyvom vlhkosti vyššiu vodivosť, rovnako ako navlhnuté operenie vtákov.
V prípade, že dôjde k prekročeniu jedinca za kritickú hranicu, dochádza k preskoku elektrického napätia, ktoré preniká najčastejšie cez konce krídel, pokračuje telesnými orgánmi a obvykle cez končatiny vychádza do kovovej časti konštrukcie, na ktorej vták sedí. Cez telesnú schránku jedinca dochádza k premosteniu napätia cez konštrukciu stĺpu do zeme.
Prvým riešením, ktoré navrhla Ochrana dravcov na Slovensku okolo roku 1990 boli tzv.
„hrebeňové zábrany“ vyrobené v spolupráci s firmou K. N. Sverepec. Išlo o plastové prvky s hrebeňovým usporiadaním zubov, ktorých účelom bolo zabránenie prístupu vtákom do nebezpečného priestoru medzi aktívnymi vodičmi na rovinnej konzole 22 kV elektrických
nadzemných vedení. Prvá séria hrebeňových zábran bola inštalovaná v horskom prostredí Malej Fatry medzi obcami Párnica a Zázrivá. V nasledujúcich rokoch boli inštalované
zábrany na desiatkach ďalších kilometrov. V priebehu nasledujúcich rokov došlo k testovaniu účinnosti týchto prvkov. Zistili sa nedostatky pri uchycovaní, ktoré nevyhovovalo v extrémnych poveternostných podmienkach. Pásky, ktorými bola zábrana prichytená, praskali a vetrom rozvibrovaný hrebeň sa postupne vyzul z konzoly a odpadol. Následne bol navrhnutý nový
spôsob uchytenia, avšak pri nedodržaní montážneho postupu sa stávalo, že dochádzalo k odpadnutiu hrebeňa.
Ako sa neskôr ukázalo, v ojedinelých prípadoch dochádzalo aj k usmrteniu vtákov, ktoré sa napriek sťaženej prístupnosti pokúšali dosadnúť do časti medzi vodič a hrebeň, kde boli zuby najnižšie. V tomto priestore boli „zuby“ skrátené z dôvodov normou stanovenej bezprekážkovej vzdialenosti 30 cm od vodiča. Odhadovalo sa, že hrebeňové zábrany majú len asi 80 % ekologickú bezpečnosť. Z týchto dôvodov bolo navrhnuté nové riešenie, ktoré umožňuje dosadnúť vtákom na dôsledne odizolovanú konzolu doplnenú oblúkovými prvkami tak, aby nemohlo dôjsť k prepojeniu vodičov krídlami. Toto riešenie sme nazvali „konzolová chránička“. Za dôležitý predpoklad vývoja tohto riešenia bola možnosť montáže aj pod napätím a pri testovaní výrobkov sa preukázalo, že konzolové chráničky možno s malou prácnosťou montovať na konštrukcie bez toho, aby sa musela linka vypnúť. Konzolové chráničky boli testované v chovných voliérach vtákov Českej agentúry ochrany prírody a krajiny v Pavlove. Hlavným cieľom bolo otestovanie, akým spôsobom vtáky prisadajú na chráničky, či akceptujú prekážkové prvky a do akej miery vyhovujú dané riešenia. Výsledky testov nepreukázali žiadny problém a teraz bude dôležité, ako to dopadne vo voľnej prírode.
Súčasná stratégia
Okrem vývoja ochranných prvkov na konštrukcie bola nevyhnutná aj stratégia postupného
odstraňovania ekologickej záťaže 22 kV trás na našom území. RPS a Štátna ochrana prírody SR po sérii mnohých rokovaní dosiahli dohodu z energetickými spoločnosťami, ktoré sú správcami sietí 22 kV vedení. V rámci viacerých projektov na ochranu dravcov, predovšetkým projektov zameraných na ochranu orla kráľovského a sokola rároha podporených Európskou
komisiou, Západoslovenská energetika, a.s. (člen skupiny E.ON) ako jedna z prvých ošetrila chráničkami mnohé potravné a hniezdne teritóriá týchto vzácnych druhov dravcov. Okrem iného sponzorovala aj montáž výstražných prvkov proti nárazom vtákov na vodiče a montáž chráničiek na celom území Chráneného vtáčieho územia Lehnice. Podporila tiež celú radu aktivít na ochranu vtáctva. V rámci plánovanej stratégie postupného odstraňovania ekologickej záťaže sa významne zapojila aj Východoslovenská energetika, a.s. Okrem mnohých hniezdnych a potravných teritórií ohrozených druhov dravcov sa podarilo ošetriť aj rozsiahle Chránené vtáčie územie Ondavskej roviny a pripravujú sa ďalšie územia a ďalšie projekty na ochranu dravcov na území východného Slovenska. Záverom už zostáva len
dúfať, že sa postupne podarí ošetriť všetky rizikové trasy na našom území. Osobitne bude potrebné venovať pozornosť najmä trasám v nížinách a v kotlinách väčších riek, ktoré sú dôležitými migračnými koridormi, odpočinkovými stanovišťami a zimoviskami prevažnej väčšiny vtákov. Problém tzv. „stĺpov smrti“ je totiž jedným z hlavných faktorov všeobecného poklesu biodiverzity v mnohých krajinách sveta.